Odstupné a odchodné: kedy naň vzniká nárok

Pojmy odstupné a odchodné znejú podobne, no ide o dva rozdielne nároky s odlišnými podmienkami. Zamestnávatelia si ich často zamieňajú, čo môže viesť k chybnému vyplateniu alebo k sporu so zamestnancom. V tomto článku si vysvetlíme, kedy odstupné a odchodné vzniká, ako sa počíta a na čo pri výplate myslieť.

Aký je rozdiel medzi odstupným a odchodným

Odstupné je jednorazová peňažná náhrada pri skončení pracovného pomeru z určitých dôvodov, najmä organizačných alebo zdravotných. Odchodné je naopak spojené s odchodom zamestnanca do dôchodku. Kým odstupné kompenzuje stratu zamestnania, odchodné je akési poďakovanie pri prechode do penzie.

Kedy vzniká nárok na odstupné

Nárok na odstupné typicky vzniká vtedy, keď sa pracovný pomer končí výpoveďou alebo dohodou z dôvodu organizačných zmien, zrušenia či premiestnenia zamestnávateľa alebo pre nadbytočnosť. Výška odstupného sa odvíja od priemerného zárobku a od dĺžky trvania pracovného pomeru u daného zamestnávateľa.

• skončenie pre organizačné zmeny alebo nadbytočnosť
• skončenie zo zdravotných dôvodov na základe posudku
• zohľadnenie odpracovaných rokov u zamestnávateľa

Kedy vzniká nárok na odchodné

Odchodné patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru v súvislosti s priznaním starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku. Podmienkou býva, aby zamestnanec o dôchodok požiadal v stanovenej lehote okolo skončenia pracovného pomeru. Ide o jednorazovú sumu, ktorá sa vypláca len raz.

Ako sa odstupné a odchodné počíta

Základom pre výpočet je priemerný mesačný zárobok zamestnanca. Pri odstupnom sa násobí počtom mesiacov podľa dĺžky pracovného pomeru, pri odchodnom ide spravidla o pevne stanovený násobok. Keďže konkrétne násobky a podmienky sa môžu časom meniť, aktuálne pravidlá si vždy overte alebo sa poraďte s mzdovým špecialistom.

Daňové a odvodové súvislosti

Odstupné aj odchodné majú svoje špecifiká pri zdanení a odvodoch. Vo všeobecnosti sa tieto plnenia zúčtovávajú v mzde, no ich odvodové zaťaženie sa líši od bežnej mzdy. Práve tu vzniká najviac chýb, preto sa oplatí mať výpočet skontrolovaný.

• správne zaraďte plnenie v mzdovom softvéri
• overte odvodový a daňový režim danej sumy
• uchovajte doklady preukazujúce dôvod nároku

Praktický príklad z praxe

Predstavme si zamestnanca, ktorý pracoval vo firme niekoľko rokov a jeho miesto bolo zrušené pre organizačné zmeny. V takom prípade mu popri riadnej mzde a preplatení nevyčerpanej dovolenky spravidla vzniká aj nárok na odstupné, ktorého výška sa odvíja od odpracovaných rokov. Iná situácia nastane, keď ten istý zamestnanec po rokoch odchádza do starobného dôchodku. Vtedy prichádza do úvahy odchodné ako jednorazová suma pri prvom skončení pracovného pomeru v súvislosti s priznaním dôchodku. Oba nároky teda reagujú na úplne odlišné životné situácie a nemožno ich zamieňať.

Ako predísť chybám pri výplate

Najčastejšie problémy vznikajú pri zámene oboch nárokov, pri nesprávnom počte násobkov alebo pri nedodržaní lehôt. Odporúčame viesť si prehľadnú evidenciu dôvodov skončenia a mať pripravené podklady. Ak si spracovaním miezd nie ste istí, naši špecialisti vám odstupné a odchodné správne vypočítajú aj zúčtujú.

Súvisiace články: Skúšobná doba: pravidlá a najčastejšie omyly, Skončenie pracovného pomeru: výpoveď, dohoda, okamžité skončenie, Zamestnávanie na dohodu vs. na trvalý pomer.

Časté otázky

Môže zamestnanec dostať odstupné aj odchodné súčasne?

V praxi ide o dva rôzne nároky s odlišnými podmienkami, preto sa vzájomne nevylučujú automaticky. Rozhodujúci je konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru. Aktuálne podmienky si overte, keďže pravidlá sa môžu meniť.

Ako sa počíta výška odstupného?

Vychádza sa z priemerného mesačného zárobku, ktorý sa násobí počtom mesiacov podľa dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa. Presné násobky a podmienky sa môžu časom meniť, preto si aktuálne pravidlá overte.